neděle 26. června 2016

ČARODĚJ - 5. soutěžní povídka 

Tuto povídku pro Vás napsala Moon a doufá, že se Vám všem bude moc líbit. :)


Hlasovat pro tuto povídku můžete ZDE

Dlaňou som zotrel krv, ktorá mi stekala po tvári, druhou rukou som sa pridŕžal stien domov. Cítil som sa tak vyčerpane. Rozostrený zrak mi zahaľovala temnota. Na dýchanie som musel vynakladať takmer nadľudskú námahu. Všetko oblečenie mi nasiaklo krvou a látka sa lepila k ranám. Dlhé havranie vlasy, inokedy lesklé som mal zlepené špinou, krvou a schlpené v neestetických chumáčoch.
„Musím sa tam dostať, musím splniť misiu,“ táto myšlienka ma udržiavala pri vedomí a nútila robiť stále ďalšie bolestivé kroky.
Na bielej stene domu som zanechal krvavú šmuhu a čakal som tvrdý dopad na zem.
„Hej si v poriadku?“ do vedomia mi prenikol nejaký hlas.
Snažil som sa svoju pozornosť zamerať na človeka, ktorý zabránil môjmu pádu.
„Poď pomôžem ti,“ v tvári sa mi po týchto slovách zračilo prekvapenie ale nechal som sa podopierať a viesť mojim neznámym záchrancom.
„Ešte chvíľu vydrž,“ opakoval ako mantru, „už tam budeme.“
Niesol takmer celú moju váhu a namáhavo oddychoval. Konečne ma zložil v jednoducho zariadenej miestnosti.
„Čo najskôr?“ pýtal sa hádam sám seba.
„V-vodu,“ zašeptal som.
Po niekoľkých dúškoch čerstvej, chladnej vody som sa snažil lepšie si obzrieť toho mladíka. Vyčerpanie, bolesť, strata krvi ma oslabili natoľko, že som nedokázal rozoznať rysy jeho tváre.
„Pšš, len pokojne,“ upokojoval ma, „už bude dobre.“
***
Prebral som sa umytý s ošetrenými ranami, síce boľavý ale odpočinutý.
„Snáď tu nie som dlhšie ako pár hodín, musím doručiť tú knihu,“ dúfal som.
Snažil som sa posadiť, keď ma prerušil môj samozvaný ošetrovateľ: „Počkaj, ešte by si mal ležať.“
„Musím ísť,“ oznámil som mu a vstal som, napriek tomu, že sa mi točila hlava.
„Kde je moja taška?“ pýtal som sa spanikáreným hlasom.
Podal mi ju so slovami: „Pôjdem s tebou.“
Cítil som z neho niečo zvláštne, okrem toho, že naozaj dobre vyzeral mal okolo seba takú zvláštnu auru. Povedal by som že je čarodej, ale nesprával sa tak. Zmenil som názor a spadol naspäť do postele.
***
Zahľadel som sa na neho, trošku nižší ako ja, krátke tmavohnedé vlasy upravené vo vojenskom štýle a žiarivé smaragdové oči, ružové pery, ostré lícne kosti.
„Wau, ako to, že som si to nevšimol skôr?“ zamyslel som sa a zostal som na neho hľadieť. Priblížil som sa k nemu a prudko vdýchol jeho vôňu. Z hrdla sa mi takmer vydralo zavrčanie. „Bude ťažké nechať ho ísť,“ prebliklo mi v mysli.
Jemne mnou zatriasol: „Tak čo sa stalo?
„A aha,“ prebral som sa z tranzu, „kniha.“
Zo zafúľanej tašky som vytiahol knihu, kvôli ktorej som to všetko podstúpil. Prekvapene som vyštekol, keď začala žiariť a rozhodne sa snažila dostať k môjmu neznámemu spoločníkovi.
„To je eeeee...“ pozrel som na mladíka stojaceho vedľa mňa, „ako sa voláš?“
„Ater,“ povedal trochu otrasene a stále prekvapene hľadel na knihu.
„No dá sa povedať, že mi zachránil život,“ dokončil som svoju myšlienku.
„Si čarodej a kniha si ťa vybrala,“ oznámil som mu.
„N-naozaj?“ prekvapenie sa nedalo prehliadnuť v Aterovom hlase.
„Áno a ja som Áron a o teba sa postarám,“ prehlásil som.
***
Nechal som mu trochu času aby si obzrel knihu. Mali sme dlhý rozhovor, v ktorom som mu vysvetlil, že sa toho ešte musí veľa naučiť a ja budem okrem iného jeho bodyguard. Našťastie už čo to o knihách a čarodejoch vedel. Potom chcel skontrolovať moje zranenia. Nechal som ho prísť bližšie a s mojimi znovu nadobudnutými silami som ho prišpendlil pod sebou. Zhlboka som vdychoval jeho vôňu a špičkou nosa som sledoval líniu jeho krku.
Zahľadel som sa do tých smaragdov, ktoré získavali temnejší odtieň, keď ich majiteľa zachvacovalo vzrušenie. Spojil som naše pery. Chvíľu podo mnou len strnulo ležal a potom sa plne zapojil do bozku. Rozpútali sme ohnivú hru jazykov. Prepletali sa a chvíľku bojovali o nadvládu. Podľahol mi. V záplave vášne som z neho strhal šaty a chvíľu sa kochal pohľadom na jeho bledé ale správne tvarované telo. Hladil ma a dobrovoľne sa mi poddával, nechal sa ovládnuť. V tej chvíli som vedel, že mu musím ukázať aké je to byť milovaný.

Príjemne vyčerpaný som ležal pri mojom spiacom čarodejovi a prisahal, že nikoho nenechám aby mu ublížil.

Žádné komentáře:

Okomentovat